Po dvoch rokoch som zavítal na tradične prvom turnaji v sezóne- satelite. Tri dvojdňové turnaje, dva v Česku a jeden u nás doma. Mne sa podarilo odohrať neuveriteľných desať ročníkov, preskákal som si každou kategóriou. Aj preto som si myslel, že by som mohol byť Marcelovi Filagovi nápomocný ako tréner, viem ako sa hráči cítia, či začínajú alebo končia vo svojej kategórii.
Úroveň satelitu sa veľmi zmenila. Pamätám si španielske, maďarské, grécke, ruské, izraelské a aj kazachtanské tímy. Dneska sa tešíme ak príde Niedersachsen a zopár Čechov. Dokonca sa už začali hrávať jednotlivci prvý deň a nie druhý, takže väčšina dobrých Slovákov neostáva na družstvá. Je to obrovská škoda, ja som si na každom satelite zahral vždy aj družstvá, boli to dobré zápasy naviac. Ale poďme už k našim…
Tento rok náš klub vyslal na satelit veľmi málo hráčov- iba 4 želiezka v ohni, nikto v juniorskej kategórii. Priznám sa čakal som väčší záujem od našich hráčov. V kategórii medzi mladšími žiakmi štartoval Roman France. Na hneď svojom prvom satelite sa mu podarilo postúpiť zo skupiny. Herný výkon podal naozaj slušný, pingpongu sa venuje veľmi málo ale dáva mu naozaj veľa. Darí sa mu čistiť si techniku každého úderu. Jediný jeho problém- psychika. Na správaní musí Roman popracovať. Treba si uvedomiť, že každý trénuje a nečudovať sa, ak súper zahrá dobrý úder. Veľkí hráči dokážu prijať prehru a ísť ďalej. Romanovi táto pokora k ostatným chýba…
Nina Višnovská nastúpila v turnaji za staršie žiačky. Videl som len jeden jej zápas, pôsobila veľmi nerozohrate a stuhnute. Myslím si že nebyť tak veľkého tréningového výpadku aj počas minulej sezóny, môže konkurovať najlepším dievčatám na Slovensku. Je to teda hlavne o nej, myslím si že určite má na lepšie výsledky ako teraz. Ruku aj rozum na pingpong má veľmi dobrý.
V kadetoch sme mali dvoch hráčov- Borisa Barčiaka a Alexandra Csermáka. Borisa som veľmi nestíhal sledovať, tak ku nemu len tak v krátkosti. Bez dlhého pravidelného tréningu sa vyhrávať dá veľmi ťažko. Údery má Boris celkom dobré, len popracovať na istote. A hlavne sa toľko neponáhľať…
Sašo Csermák ma celkom prekvapil. Síce v zápase s českým hráčom Červinkom odpálil veľmi veľa prvých lôpt a ďalšie zápasy v skupine tiež neboli moc presvedčivé. Ale v hlavnej súťaži bol ako vymenený. Hral proti finalistovi celého turnaja, proti veľmi dobrému hráčovi. Sašo držal loptičku čo najdlhšie na stole, nútil Čecha k chybám. Prehral 3:1 po veľkom boji. Mal som zo Saša radosť, dokázal hrať vyrovnanú partiu proti dobrému hráčovi. Tu sa dá povedať že Čech bol o niečo skúsenejší, Sašovi sa toho v tomto zápase veľa vyčítať nedá. Treba pracovať na pohybe nôh a hlavne na topspine- prvej lopte. Darmo v tréningu vo výmene zahráte 10 topspinov, keď sa ku nim nedostanete.
Asi toľko z mojej strany ku našim mladým. Ku každému z nich by sa dalo napísať veľmi veľa, sú to len také najzákladnejšie veci. Na vlastné oči som našich mohol vidieť len v Topoľčanoch, v Havířove a Hluku som nebol. Výsledky našich si viete pozrieť na stránke www.sstz.sk. V tomto príspevku som sa skôr zameral na ich podrobnejšiu analýzu. Lebo si myslím, že naši na to majú, len treba robiť správne veci a počúvať trénerov.
Všetkým našim mladým zároveň prajem úspešnú sezónu.