31.8.-4.9. ma čakal druhý turnaj v sezóne- World Tour v českom Olomouci. Pred troma rokmi som sa sem bol pozrieť ako divák, minulý rok som sa nezmestil do nominácie. Tento rok som sa veľmi tešil, že môžem hrať. Bolo fajn, že sme na tomto turnaji zišla taká väčšia skupina slovenských hráčov- dokázali sme si pomáhať.

V súťaži do 21 rokov som mal za cieľ postup zo skupiny. Aj keď mi los pridelil nepríjemných súperov- Francúza Romaina Ruiza a Inda Manava Thakarra tak som veril tomu že mám na to postúpiť. Za stolom sa ale toto moje sebavedomie úplne stratilo. V prvom zápase proti Ruizovi som hral nervózne, vadil mi jeho servis a silný prechod do útoku. Vo výmenách po servise a príjme to bolo možno vyrovnané, lenže málokedy som sa dostal cez prvú loptu. O nič lepšie to nebolo ani v druhom zápase proti Indovi. Thakkar má nepríjemný štýl, výborný blok z backhandu aj forehandu a ostrý príjem servisu. Nútil ma v zápase robiť chyby, ja som bol pomalý na nohách a nedarilo sa mi ani ukončiť výmeny cez prvú loptu.

V mužoch som mal tiež veľmi silných súperov- Čecha Ondřeja Bajgera a Inda Sathiana Gnanasekarana. Dúfal som, že sa môj výkon bude stupňovať ako turnaj pôjde ďalej ale nestalo sa tak. Jediný taký svetlejší moment bol v zápase s Bajgerom. Prvé tri sety som zbieral loptičky a nemal som absolútne nárok. Bajger má veľmi dobrý flip z forehandu aj backhandu a týmto si ma prvé tri sety úplne rozobral. Skúsil som zmeniť servis, začal som podávať s vrchnou rotáciou a tým sa mi darilo dostávať sa viac do výmien. Nakoniec som vyhral jeden set a dokonca som mal aj setball na 3:2. V tej koncovke možno rozhodli skúsenosti, Bajger urobil vždy správne veci a podarilo sa mu vyhrať bod. V druhom zápase bol priebeh taký istý, ibaže v tomto zápase som nenašiel žiadny recept na Gnanasekaranov blok. Mal veľmi rýchlu ruku nad stolom a darilo sa mu vždy prechádzať do mojich topspinov. Keď servoval, vždy sa dostal do pozície, z ktorej sa mu dobre hralo. Naopak, keď som zas podával ja, veľmi dobre mi prijal servis a mal výhodnejšiu pozíciu.

Vyzerá to tak že sa vždy opakujem ale vec v ktorej nezlyhávam len ja ale aj veľa z našich hráčov je servis a príjem. Na tento herný prvok by sa mal každý hráč zamerať čo najviac. Aj keď ja osobne si myslím, že na servis si najlepšie hráč zvykne tým, že bude chodiť po čo najviac medzinárodných turnajoch a odohrá čo najviac zápasov za svoj život.

Tento turnaj beriem ako veľkú skúsenosť, aj keď som so svojim herným prejavom nebol vôbec spokojný. Takýchto zápasov potrebujem ale čo najviac, aby som si zvykol na herné štýly dobrých hráčov zo sveta. Taká menšia zaujímavosť- turnaj sa hral v obrovskej hale. Myslím si, že som vo väčšej hale v živote nehral. Aj vedľajšie kurty boli obrovské, tak veľké ako na Challenger Series v Ochsenhausene. Tiež to beriem ako obrovskú skúsenosť, na Slovensku veľa takýchto hál nemáme a nie sme zvyknutý na tempo vo väčších.

Hala v Olomouci bola obrovská

Treba sa z tohoto turnaja otriasť a ísť ďalej- slnko nesvieti stále. Ukázalo sa že je ešte stále veľa práce predo mnou. Teraz sa ale koncentrujem na svoje prvé kolo vo fínskej lige…

Nevedel som sa dočkať svojho prvého turnaja v sezóne. Posledný oficiálny zápas som hral na konci apríla a tam kde som minulú sezónu skončil, tak tam aj začínam. Čakal ma Challenger Series v nemeckom Ochsenhausene.

Na mojom treťom účinkovaní ma čakali zase silní súperi: Česi Petr David a Miroslav Hořejší, Bielorusi Evgueni Chtetinine a Aleksander Khanin, Poliaci Michal Bankosz, Jakub Kosowski a slovenský hráč Pavol Mego. Veľkou zaujímavosťou tohoto turnaja bolo, že som nezačínal proti Slovákovi. Na takýchto turnajoch býva zvykom, že hráči z rovnakej krajiny hrajú proti sebe v prvom kole. Nuž sme predsa poctivci a vedenie Challengru nám verí

Prvý hrací deň ma čakali tri zápasy. Mal som veľmi dobrý úvod, hneď prvý zápas proti Khaninovi, európskej juniorskej päťke sa mi podarilo v ťažkom zápase ubojovať výhru. Kľúč k víťazstvu bola bojovnosť, stále som prehrával, až v piatom sete sa mi podarilo chytiť úvod a dotiahnuť to do víťazného konca. Samozrejme pomohlo trochu aj šťastie, Bielorus skazil v piatom sete pár ľahkých lôpt. Druhý zápas ma čakal Pavol Mego, hráč s ktorým som nikdy nevyhral. Po prvom zápase som sa cítil veľmi sebavedomo a povedal som si že dneska je tá pravá chvíľa. V zápase mi šiel vynikajúco príjem servisu a vyhrával som body na svojom servise. Vo výmene som bol oveľa istejší ako Mego a zápas som, až na jeden moment keď som nepochopiteľne prehral päť bodov za sebou pri vedení 9:5, úplne ovladol a vyhral som 3:0.  Nakoniec prvého dňa ale prišla veľmi tvrdá facka a vytriezvenie. V zápase so “Štetkom” som úplne skratoval, moje nohy boli ako prilepené na podlahe a nie a nie sa pohnúť. Po prvom prehratom sete som nedokázal v sebe nájsť ani 1% pozitívnej nálady a zápas som veľmi rýchlo prehral. Treba ale povedať že Chtetinine je veľká “legenda”a nemal som proti nemu najmenšiu šancu.

Strašne rozbitý po prvom dni ma druhý deň čakal omnoho ťažší deň. Pri pohľade na to, s kým budem hrať ma skoro “pichlo pri srdci”. Prvý zápas “na rozohratie” proti Petrovi Davidovi, ktorý sa na turnaji stretol s veľmi dobrou formou. V zápase som sa cítil vážne dobre, výmeny sme mali dobré ale David vždy dokázal niečo vymyslieť. Škoda možno druhého setu, ťahali sme sa v koncovke ale David mal v nej ľahšiu ruku. Druhý zápas som odohral proti ďalšiemu Čechovi- Mirovi Hořejšímu. V tomto zápase som nemal vôbec šancu, Hořejší sa do mňa oprel skoro po každom mojom údere a bolo po výmene. Rád by som vyzdvihol jeho profesionálny prístup k tomuto športu, bol najviac trénujúcim hráčom počas turnaja. Veľký problém robí každému jeho servis, má ho variabilný a vždy dokáže po ňom dobre pokračovať. Posledný zápas tohoto dňa na mňa doľahla trošku únava. S Bankoszom sa mi vôbec nedarilo dostať sa k mojej hre, dobre držal loptu na stole a prechádzal do mojich topspinov. Veľa bodov som stratil aj na príjme servisu. Neostávalo mi nič iné ako pogratulovať Michalovi k víťazstvu. Možno sa zase opakujem ale tu vidíte, aký je servis dôležitý, v tomto zápase som strácal vážne veľa bodov na príjme.

Prišiel piatok a môj posledný zápas proti Jakubovi Kosowskemu. Už v úvode zápasu som cítil, že som neni slabší hráč. Darilo sa mi vyhrávať výmeny aj krátke ale aj dlhé. Hoci som prvý set prehral 11:8, druhý set som ešte viac zabral a bolo to 11:6 pre mňa. Tretí set som začal veľmi dobre viedol som už 3:0 na body. Kosowski ale začal dobre meniť servis a dostával sa skôr do útoku. Bola to veľká škoda že som prešiel do takej pasivity- stálo ma to nakoniec celý zápas. Výmeny v zápase boli aj napriek tomu veľmi kvalitné, po výsledku 1:3 z môjho pohľadu som mal veľmi dobrý pocit z hry.

Myslím si že na úvod sezóny som predvádzal kvalitné výkony a bude na čom stavať. Samozrejme sa ukázali aj miesta na ktorých treba stále pracovať. Tento turnaj bol zároveň aj dobrým tréningom pred blížiacim sa World Tourom v Olomouci…

Rád by som ešte nakoniec vyzdvihol veľmi dobrú atmosféru v Ochsenhausene. Panuje tam priatelská atmosféra, platí tu povestné “za stolom súperi, mimo stola kamaráti”. Za ten čas čo sme nehrali som mal možnosť sa porozprávať s každým zo svojich súperov. Dozvedel som sa veľa zaujímavých a aj nových vecí ktoré určite využijem aj ja.