Po zhruba dvoch mesiacoh som opäť zavítal na rodné Slovensko. Vracal som sa ale hlavne kôli Majstrovstvám Slovenska dospelých. Tento rok som mal dokonca šťastie, nemusel som hrať kvalifikáciu a bol som priamo nasadený do hlavnej súťaže. Deň pred začiatkom turnaja som si bol zatrénovať a rozohrával som aj Ivana Machalíka, ktorý ale bohužiaľ tesne nepostúpil do hlavnej súťaže.

Los mi v jednotlivcoch prisúdil do prvého kola nevyspitateľného Jakuba Pavolku (ŠKST Feromax Bratislava). Vo svojom prvom zápase som bol veľmi nervózny, veľmi som chcel vyhrať. Tento pocit ma úplne zablokoval a celkovo sa mi nedarilo dostať sa do svojej hry. Pavolka dobre prečítal moju hru, zistil čo mi vadí a držal so mnou krok, dokonca v piatom sete viedol už 5:2! Vyskúšal som pomeniť servis, hral som viac dlhý servis ku stredu. Snažil som aj ukludniť svoju hlavu, s chladnou hlavou predsa ide všetko lepšie. Vedel som, že v hre servis- príjem som lepší, problémy boli iba ak sme sa dostali do výmeny. Prišla séria 9 bodov v rade, vyhral som piat set 11:5 a už bolo viac menej vymaľované. Piaty set bol zlomový, posledný set som už dohral a zvíťazil som 4:2. Obhájil som svoje umiestnenie z minulého roku a mohol som sa tešiť na zápas proti jednotke celého turnaja- Ľubomírovi Pištejovi.

Zo zápasu proti Jakubovi Pavolkovi…

Začiatok som chytil veľmi dobre, podarilo sa mi Pišteja prekvapiť a vyhrať prvý set 11:7. V prvom sete pôsobil nerozohrane, netlačil sa veľmi do útoku a nechával mi veľa priestoru. Po prvom sete ale začal na mňa vytvárať väčší tlak, začal používať svoju najväčšiu zbraň- forehandovú packu. Začal aj dobre meniť servis, na príjme som nevyhrával skoro žiadne body. Pištejov servis mi robil v tomto zápase asi najväčšie problémy. Nebola to ale zďaleka jeho jediná zbraň, ak sme sa dostali do výmien bol veľmi silný na backhandovej strane. Druhý set som veľmi rýchlo prehral, vedel som, že ak chcem ostať v zápase, musím bojovať o každý bod. Snažil som sa sústrediť na svoj servis, aby som aspoň trochu vyrovnal stratené body na príjme. Zvyšné tri sety boli už z mojej strany o trochu lepšie, no viac skúseností a istoty bolo cítiť na strane môjho súpera. Môj súper vždy zvládol zlomové momenty lepšie. Prehral som v osemfinále 4:1, obhájil som svoje umiestnenie z minulého roka. V súťaži jednotlivcov som síce neprekvapil ale ani nesklamal. Mohol som sa sústrediť na súťaž vo štvorhre…

Medzi zápasmi v jednotlivcoch som nastúpil aj v súťaži v zmiešanej štvorhre a aj štvorhre. Mix som hral s hráčkou Karolínou Furkovou (ŠKST Topoľčany) a tieto majstrovstvá nám naozaj vyšli. V prvom kole sme si bez problémov poradili s dvojicou Kaššay- Kľučárová 3:0. Druhé kolo nás čakali prví nasadení Špánik- Kukuľková. Zo začiatku sme nemali žiadnu šancu, prvé dva sety sme rýchlo prehrali a v treťom sete sme prehrávali už 4:1. Po time oute sme sa dohodli, že sa pokúsime hrať Kukuľkovej viac cez forehand (vadil nám jej sendvič). Prestali sme robiť chyby, boli sme aktívnejší a podarilo sa nám vyrovnať na 2:2. Taktiku sme dodržali až do konca a vyhrali sme celý zápas 3:2. Dostali sme sa do semifinále a získal som tým pádom svoju prvú medailu z Majstrovstiev Slovenska dospelých! V semifinále sme ale po vyrovnanom boji prehrali 3:1 proti dvojici Pavolka- Truksová. Bronzová medaila zo zmiešanej štvorhry ma ale veľmi potešila.

Najlepšia časť turnaja ale prišla v mužskej štvorhre na ktorú som sa veľmi tešil. Nastúpil som po boku svojho spoluhráča Ingemara Pétera. Tento rok sa nám vo fínskej lige darilo, vyhrali sme až 6 štvorhier za sebou. Cítim, že každým zápasom sa viac a viac zohrávame. Pred turnajom sme mali veľmi dobré sebavedomie a našim cielom bola medaila. Boli sme aj vysoko nasadený, nemuseli, sme hrať prvé kolo. Náš prvý zápas bol tým pádom hneď boj o medailu, nastúpili sme proti dvojici Alexander Valuch- Milan Kačník. Vedeli sme že Valucha nesmieme pustiť do forehandu, tak sme sa snažili natlačiť sa ako prví. V prvom sete som sa cítil veľmi dobre aj na príjme, podarilo sa mi Valucha pár krát prekvapiť rýchlou packou do forehandu. V druhom sete sme síce nechytili úvod, Kačník nás prekvapil novými servismi a veľa sme nechali hrať Valucha. Našťastie sme ale otriasli, povedali sme si že sa vrátime k osvedčenej taktike. Zvyšné dva sety sme vyhrali pomerne ľahko, vyhrali sme aj pár dlhších výmien čo nás nakoplo. Mohli sme sa teda pripravovať na nedelné semifinále proti dvojici Tibor Špánik- Štefan Peko.

Vedeli sme že v semifinále nás čaká nepríjemný ale priechodný súper. So Špánikom aj Pekom sa veľmi dobre poznáme, očakávali sme vyrovnaný boj, keďže vo štvrťfinále porazili druhých nasadených Kobesa a Baia. Začiatok zápasu sme chytili veľmi dobre, darilo sa nám rýchlo ukončovať výmeny. V druhom sete ma ale naši súperi začali tlačiť viac cez forehand, kde som v tomto zápase robil veľa chýb. Výmeny v tejto štvorhre neboli vôbec dlhé, všetko bolo o servise, príjme a prvej lopte. Veľmi rýchlo sme prehrali dva sety za sebou, v treťom sete sme tiež nechytili úvod ideálne. V zápase ma ale dobre potiahol Ingo, snažil sa mi aj poradiť, ako prijať servis ideálne. V hre bol oveľa lepší hráč, ja som sa snažil skôr hrať na istotu a pripravovať pozíciu pre Inga. Bojovnosťou sa nám podarilo vyhrať štvrtý set. V piatom sete sme sa ťahali o každý bod, zlomový moment prišiel až za stavu 7:7. Vtedy mi po dlhom čase začali lopty prichádzať na backhand, kde som sa cítil oveľa istejší a vedel som aj ja rozhodnúť výmenu.  Nakoniec sa nám podarilo vyhrať 3:2! Mohli sme sa pripravovať na finále…

Vo finále nás čakali prví nasadení Peter Šereda a Ľubomír Pištej. Vedeli sme že nás čaká ťažký zápas, no povedali sme si, že sa pokúsime zabojovať. Myslím si že od začiatku sme predvádzali slušný pingpong, v prvom sete nám trochu pomohlo aj šťastie. Po vyrovnanom priebehu sme prvý set prehrali 15:13, škoda troch nepremených setballov na našej strane. Druhý set mal tiež veľmi podobný priebeh, viedli sme dokonca 10:8 no Ľubomír Pištej dvakrát excelentne prijal a vymazal naše dva setbally. Prehrali sme znova v koncovke setu a tu nastal zlomový moment. Posledný set naši súperi už od úvodu dominovali a nedali nám šancu. V koncovkách Šereda s Pištejom boli o niečo menej nervózny, neponáhlali sa do zakončenia. My sme sa naopak uponáhlali v dôležitých momentoch, nevyužili sme setbally ani v prvom a ani druhom sete. Vo finále sme prehrali 3:0, no so striebornou medailou sme veľmi spokojní!

Celkovo tieto majstrovstvá považujem ako podarené, podarilo sa mi získať broznovú medailu zo zmiešanej štvorhry a striebornú zo štvorhry. V súťaži jednotlivcov som vypadol v osemfinále so slovenskou jednotkou Ľubomírom Pištejom, takže si myslím že ani tu som nesklamal. Majstrami SR sa tento rok stali Bai He a Eva Jurková. Teraz je čas zahájiť prípravu na posledné kolo švédskej ligy ale hlavne na play off v obidvoch ligách