Veľa ľudí o sériach tohoto turnaja moc veľa nevie. Každý týždeň sa hrá jeden alebo dva turnaje, vždy iná osmička hráčov, hrá sa každý s každým a prvý štyria postupujú do semifinále…

Štartovať na turnajoch Challenger series je možné až od 18tich rokov, preto som si musel veľmi dlho počkať na odoslanie prihlášky. Turnaje sa konajú pod záštitou bundesligového klubu TTF Liebher Ochsenhausen. Veľmi som rád, že si ma vybrali na turnaj od 1.2. do 3.2. Všetky náklady na turnaj hradí organizátor, o hráčov je špičkovo postarané. Naviac som sa dostal do veľmi silnej osmičky ktorá spolu rozohrala turnaj. Nemohol som sa dočkať skvelých zápasov proti hráčom ktorých som ako menší sledoval len na televíznej obrazovke

Prvý deň ma čakali dva zápasy. Prvý zápas som hral proti Dimitrimu Zakharovovi, hrá v Nemecku silnú regionálnu ligu a je bývalý juniorský reprezentant Ruska. Bol som prekvapený že som nebol na začiatku nervózny rýchlo som viedol 2:0 ale Zakharov nezložil zbrane, spresnil hru a začal sa viac tlačiť a podarilo sa mu vyrovnať na 2:2. Aj v piatom sete mal Zakharov veľmi dobrý úvod viedol už 6:1. Zobral som si time-out a povedal som si že nebudem nad ničím rozmýšlať a idem hrať tak ako mi je prirodzené. Vyšlo mi pár dobrých lôpt, chytil som sa a zrazu som mal k dispozícii tri matchbally. Hneď prvý som premenil a mohol som sa tešiť prvej výhre na Challengeri. Ďalší zápas bol už ťažší oriešok, Chorvát Filip Zeljko vyhral juniorskú európsku top 10 a na World Touroch má veľmi dobré výsledky. Myslím si že sa mi s ním v zápase darilo držať krok, prehral som 3:1 a posledný set v koncovke 11:9. Zeljko mal veľmi dobrý servis ale po dobrom príjme sa s ním dalo vo výmenách hrať.

Druhý hrací deň som mal na programe o jeden zápas viac. Čakali ma veľmi silní hráči ale dúfal som že by sa mi mohlo podariť vyhrať aspoň jeden zápas. Proti neskorému víťazovi Belgičanovi Yanickovi Vostesovi som mal malú šancu chytiť sa v druhom sete ale inak mal zápas pod kontrolou. Veľmi som sa tešil na zápas proti veľmi skúsenému Bielorusovi Evguenimu Chtchtetininovi a Chorvátovi Josipovi Huzjakovi. Proti týmto dvom obránarom som nemal absolútne nárok. Necítil som dobre loptu a veľmi som sa trápil vo výmenách. Druhý deň mi vôbec nevyšiel podľa predstáv a títo hráči mi ukázali kde sa momentálne nachádzam.

Dokázal som sa ale z týchto prehier rýchlo spamätať a zabudnúť na druhý deň. Keď som nastúpil proti Samuelovi Walkerovi som sa cítil v kurte veľmi dobre, Walkerova hra mi vyhovovala a darilo sa mi prechádzať do protiútokov. Dobrou taktickou hrou sa mi podarilo poraziť hráča 1. Bundesligy čo veľmi pomohlo môjmu sebavedomiu. Škoda že mi tak dobre nesadla hra vicemajstra Česka- Františka Plačeka. Plaček bol veľmi koncentrovaný, nepúštal ma moc do útoku a veľmi dobre ma rozhadzoval so sendvičom.

Nakoniec som na turnaji skončil na 7. mieste so skóre 2:5. Rovnaké skóre mal aj Filip Zeljko ale horší vzájomný zápas ma odsunul na nižšie miesto. Na prvý krát som veľmi spokojný, keď som zbadal všetkých hráčov som dúfal najviac v jedno víťazstvo. Dúfam že si ešte budem môcť niekedy ešte tento turnaj zahrať. Ďakujem všetkým čo ma povzbudzovali, sledovali a aj za všetky správy