Naša mládež v rebríčkoch k 1.9.2016
M21 : 9.Kopányi Tomás
Dorastenky : 18.Mésárošová Lenka
St.žiaci : 11.Csermák Alexander
St.žiačky : 15.Višňovská Nina
Ml.žiaci : 31.France Roman, 50.Šimunek Branko, 165.Polgár Zoran
Ml.žiačky : 16.Mokryšová Paulína , 67.Višňovská Hana
Najml.žiaci: 36.Adamička Dominik, 47.Kaňák Vojtech, 75.Ivanič Ján, 92.Gróf Adam
Umiestnenia Našich hráčov na Satelitoch:
Topoľčany ,
Mladšie žiactvo: 33-40 France Roman,
Staršie žiactvo: 33-34 Csermák Alexander,52-66 Barčiak Boris
22-28 Višňovská Nina
Havířov
Mladšie žiactvo: 29-42 France Roman,
Staršie žiactvo: 17-30 Csermák Alexander
Hluk
Mladšie žiactvo: 17-32 France Roman,
9-16 Mokryšová Paulína
Staršie žiactvo: 33-40 Csermák Alexander
5-8 Višňovská Nina
Nevedel som sa dočkať svojho prvého turnaja v sezóne. Posledný oficiálny zápas som hral na konci apríla a tam kde som minulú sezónu skončil, tak tam aj začínam. Čakal ma Challenger Series v nemeckom Ochsenhausene.
Na mojom treťom účinkovaní ma čakali zase silní súperi: Česi Petr David a Miroslav Hořejší, Bielorusi Evgueni Chtetinine a Aleksander Khanin, Poliaci Michal Bankosz, Jakub Kosowski a slovenský hráč Pavol Mego. Veľkou zaujímavosťou tohoto turnaja bolo, že som nezačínal proti Slovákovi. Na takýchto turnajoch býva zvykom, že hráči z rovnakej krajiny hrajú proti sebe v prvom kole. Nuž sme predsa poctivci a vedenie Challengru nám verí 
Prvý hrací deň ma čakali tri zápasy. Mal som veľmi dobrý úvod, hneď prvý zápas proti Khaninovi, európskej juniorskej päťke sa mi podarilo v ťažkom zápase ubojovať výhru. Kľúč k víťazstvu bola bojovnosť, stále som prehrával, až v piatom sete sa mi podarilo chytiť úvod a dotiahnuť to do víťazného konca. Samozrejme pomohlo trochu aj šťastie, Bielorus skazil v piatom sete pár ľahkých lôpt. Druhý zápas ma čakal Pavol Mego, hráč s ktorým som nikdy nevyhral. Po prvom zápase som sa cítil veľmi sebavedomo a povedal som si že dneska je tá pravá chvíľa. V zápase mi šiel vynikajúco príjem servisu a vyhrával som body na svojom servise. Vo výmene som bol oveľa istejší ako Mego a zápas som, až na jeden moment keď som nepochopiteľne prehral päť bodov za sebou pri vedení 9:5, úplne ovladol a vyhral som 3:0. Nakoniec prvého dňa ale prišla veľmi tvrdá facka a vytriezvenie. V zápase so “Štetkom” som úplne skratoval, moje nohy boli ako prilepené na podlahe a nie a nie sa pohnúť. Po prvom prehratom sete som nedokázal v sebe nájsť ani 1% pozitívnej nálady a zápas som veľmi rýchlo prehral. Treba ale povedať že Chtetinine je veľká “legenda”a nemal som proti nemu najmenšiu šancu.
Strašne rozbitý po prvom dni ma druhý deň čakal omnoho ťažší deň. Pri pohľade na to, s kým budem hrať ma skoro “pichlo pri srdci”. Prvý zápas “na rozohratie” proti Petrovi Davidovi, ktorý sa na turnaji stretol s veľmi dobrou formou. V zápase som sa cítil vážne dobre, výmeny sme mali dobré ale David vždy dokázal niečo vymyslieť. Škoda možno druhého setu, ťahali sme sa v koncovke ale David mal v nej ľahšiu ruku. Druhý zápas som odohral proti ďalšiemu Čechovi- Mirovi Hořejšímu. V tomto zápase som nemal vôbec šancu, Hořejší sa do mňa oprel skoro po každom mojom údere a bolo po výmene. Rád by som vyzdvihol jeho profesionálny prístup k tomuto športu, bol najviac trénujúcim hráčom počas turnaja. Veľký problém robí každému jeho servis, má ho variabilný a vždy dokáže po ňom dobre pokračovať. Posledný zápas tohoto dňa na mňa doľahla trošku únava. S Bankoszom sa mi vôbec nedarilo dostať sa k mojej hre, dobre držal loptu na stole a prechádzal do mojich topspinov. Veľa bodov som stratil aj na príjme servisu. Neostávalo mi nič iné ako pogratulovať Michalovi k víťazstvu. Možno sa zase opakujem ale tu vidíte, aký je servis dôležitý, v tomto zápase som strácal vážne veľa bodov na príjme.
Prišiel piatok a môj posledný zápas proti Jakubovi Kosowskemu. Už v úvode zápasu som cítil, že som neni slabší hráč. Darilo sa mi vyhrávať výmeny aj krátke ale aj dlhé. Hoci som prvý set prehral 11:8, druhý set som ešte viac zabral a bolo to 11:6 pre mňa. Tretí set som začal veľmi dobre viedol som už 3:0 na body. Kosowski ale začal dobre meniť servis a dostával sa skôr do útoku. Bola to veľká škoda že som prešiel do takej pasivity- stálo ma to nakoniec celý zápas. Výmeny v zápase boli aj napriek tomu veľmi kvalitné, po výsledku 1:3 z môjho pohľadu som mal veľmi dobrý pocit z hry.
Myslím si že na úvod sezóny som predvádzal kvalitné výkony a bude na čom stavať. Samozrejme sa ukázali aj miesta na ktorých treba stále pracovať. Tento turnaj bol zároveň aj dobrým tréningom pred blížiacim sa World Tourom v Olomouci…
Rád by som ešte nakoniec vyzdvihol veľmi dobrú atmosféru v Ochsenhausene. Panuje tam priatelská atmosféra, platí tu povestné “za stolom súperi, mimo stola kamaráti”. Za ten čas čo sme nehrali som mal možnosť sa porozprávať s každým zo svojich súperov. Dozvedel som sa veľa zaujímavých a aj nových vecí ktoré určite využijem aj ja.
Po dvoch rokoch som zavítal na tradične prvom turnaji v sezóne- satelite. Tri dvojdňové turnaje, dva v Česku a jeden u nás doma. Mne sa podarilo odohrať neuveriteľných desať ročníkov, preskákal som si každou kategóriou. Aj preto som si myslel, že by som mohol byť Marcelovi Filagovi nápomocný ako tréner, viem ako sa hráči cítia, či začínajú alebo končia vo svojej kategórii.
Úroveň satelitu sa veľmi zmenila. Pamätám si španielske, maďarské, grécke, ruské, izraelské a aj kazachtanské tímy. Dneska sa tešíme ak príde Niedersachsen a zopár Čechov. Dokonca sa už začali hrávať jednotlivci prvý deň a nie druhý, takže väčšina dobrých Slovákov neostáva na družstvá. Je to obrovská škoda, ja som si na každom satelite zahral vždy aj družstvá, boli to dobré zápasy naviac. Ale poďme už k našim…
Tento rok náš klub vyslal na satelit veľmi málo hráčov- iba 4 želiezka v ohni, nikto v juniorskej kategórii. Priznám sa čakal som väčší záujem od našich hráčov. V kategórii medzi mladšími žiakmi štartoval Roman France. Na hneď svojom prvom satelite sa mu podarilo postúpiť zo skupiny. Herný výkon podal naozaj slušný, pingpongu sa venuje veľmi málo ale dáva mu naozaj veľa. Darí sa mu čistiť si techniku každého úderu. Jediný jeho problém- psychika. Na správaní musí Roman popracovať. Treba si uvedomiť, že každý trénuje a nečudovať sa, ak súper zahrá dobrý úder. Veľkí hráči dokážu prijať prehru a ísť ďalej. Romanovi táto pokora k ostatným chýba…
Nina Višnovská nastúpila v turnaji za staršie žiačky. Videl som len jeden jej zápas, pôsobila veľmi nerozohrate a stuhnute. Myslím si že nebyť tak veľkého tréningového výpadku aj počas minulej sezóny, môže konkurovať najlepším dievčatám na Slovensku. Je to teda hlavne o nej, myslím si že určite má na lepšie výsledky ako teraz. Ruku aj rozum na pingpong má veľmi dobrý.
V kadetoch sme mali dvoch hráčov- Borisa Barčiaka a Alexandra Csermáka. Borisa som veľmi nestíhal sledovať, tak ku nemu len tak v krátkosti. Bez dlhého pravidelného tréningu sa vyhrávať dá veľmi ťažko. Údery má Boris celkom dobré, len popracovať na istote. A hlavne sa toľko neponáhľať…
Sašo Csermák ma celkom prekvapil. Síce v zápase s českým hráčom Červinkom odpálil veľmi veľa prvých lôpt a ďalšie zápasy v skupine tiež neboli moc presvedčivé. Ale v hlavnej súťaži bol ako vymenený. Hral proti finalistovi celého turnaja, proti veľmi dobrému hráčovi. Sašo držal loptičku čo najdlhšie na stole, nútil Čecha k chybám. Prehral 3:1 po veľkom boji. Mal som zo Saša radosť, dokázal hrať vyrovnanú partiu proti dobrému hráčovi. Tu sa dá povedať že Čech bol o niečo skúsenejší, Sašovi sa toho v tomto zápase veľa vyčítať nedá. Treba pracovať na pohybe nôh a hlavne na topspine- prvej lopte. Darmo v tréningu vo výmene zahráte 10 topspinov, keď sa ku nim nedostanete.
Asi toľko z mojej strany ku našim mladým. Ku každému z nich by sa dalo napísať veľmi veľa, sú to len také najzákladnejšie veci. Na vlastné oči som našich mohol vidieť len v Topoľčanoch, v Havířove a Hluku som nebol. Výsledky našich si viete pozrieť na stránke www.sstz.sk. V tomto príspevku som sa skôr zameral na ich podrobnejšiu analýzu. Lebo si myslím, že naši na to majú, len treba robiť správne veci a počúvať trénerov.
Všetkým našim mladým zároveň prajem úspešnú sezónu.
Sme už veľmi blízko k prvým podujatiam v novej sezóne 2016/2017. Tento týždeň sa začalo trénovať aj v našej hale, ja som ale letnú prípravu zahájil už v prvej polovici júna. Čaká ma veľmi ťažká sezóna v mojom novom klube BTK Köpings za ktorý budem hrať divíziu 1- sever (3. najvyššia súťaž). O výsledkoch a celom priebehu budete informovaný na tejto stránke, ja sa stále cítim stále ako Novozámčan
V júni som mal možnosť trénovať s juniorskou reprezentáciou na dva týždne. Bohužiaľ, na prvom sústredení som hneď druhý deň musel cestovať domov, veľká bolesť v pravom kolene mi nedovolila trénovať na 100%.
Podarilo sa mi dať sa dokopy a mohol som trénovať s juniormi v Senci. Tréningy pod vedením reprezentačného trénera Romana Grigela boli veľmi kvalitné. Každý tréning sme začínali tieňovými cvičeniami. Nikto to nemá rád, ale je to veľmi dobré na vylepšovanie techniky pohybu a aj jeho rýchlosť. Za stolom sa trénovalo veľa kombinácii na pohyb a veľa zo stredu stola, druhá časť tréningu bola vždy so servisom a príjmom. V Senci ,už tradične, je veľmi dobré prostredie pre takéto sústredenia- kvalitný hotel, bazén+sauna a strava nikdy nesklamala
Sústredenia na Slovensku som bral ako takú menšiu prípravu na skutočné finále- mesiac v čínskom Šanghaji. Vďaka skvelému trénerovi Igorovi Rzavskému sme mali možnosť zatrénovať si v kolíske stolného tenisu.
Prvé dojmy z Číny ale boli všelijaké. asi po 16 hodinách cestovania keď sme konečne vyšli von, dostali sme “facku” od dusného a teplého vzduchu. Vzduch bol veľmi vlhký (približne 80%) a v lete tam prevládajú teploty na 30 stupňov. Trvalo nám nejaký čas kým sme si zvykli na toto prostredie. A to radšej nebudem rozprávať o dňoch keď dorazil smog…
Ďalším takým sklamaním pre mňa bola strava. V čínskych bistrách je jedlo prispôsobené tak, aby nám Európanom to jedlo chutilo. V samotnej Číne je to ale o niečom úplne inom. Bolo veľmi obtiažne si nájsť nejaký druh jedla, z ktorého Vám prestalo po 2-3 prepínať. Jediným spoľahlivým zariadením bol Mcdonalds alebo Burger King, aj keď bohvie čo v skutočnosti bolo pomleté v tom mäse
Bývali sme na 4- poschodovom internáte. Tu ma celkom prekvapila čistota mojej izby, žiadna pleseň a ani hmyz na čo sa veľa ľudí čo bolo v Číne sťažuje. Na izbe sme mali aj klímu, samozrejme bola non stop zapnutá a vždy sme sa tešili na schladenie. Internet nám na izbe šiel celkom dobre na čo sa tiež nedá sťažovať.
No ale teraz k hlavnej veci kvôli čomu sme cestovali cez polovicu sveta. Športový areál- niečo úžasné. Šanghaj University of Sports ponúka špičkové centrum pre veľa druhov odvetví- futbal, atletiku, tenis, basketbal a dokonca sme našli aj golfové ihrisko. A hlavne naša budova- pod jednou strechou ste mohli nájsť až 3 stolnotenisové špecializované haly. Dohromady sa dalo trénovať na 110 stoloch! Po ruke bolo nespočetné množstvo loptičiek.
Náš tréning mal veľmi zaujímavú štruktúru. Najviac sa trénoval forehand topspin. Prvé cvičenie bola vždy pravidelná “behačka” forehandom po celom stole. Druhá kombinácia vždy “serve and free”. Tu sa dalo najviac skúšať to čo hrávame v zápase, hlavne príjem servisu. Posledná kombinácia pred prestávkou bola väčšinou nepravidelná bez servisu, najčastejšie to bolo backhand blok po celom stole. Po prestávke nasledovala najťažšia časť tréningov- zásobníky. Doma zásobník vôbec nehrávam, bol som rád že som tu v Číne mohol toto absolvovať. Odohrali sme s Číňanmi aj veľa tréningových zápasov a bol som prekvapený že som sa vôbec nestratil držal som sa medzi nimi. V halách sa veľmi ťažko trénovalo, to teplo ma úplne zabíjalo a to nehovorím o dňoch keď nefungovala klíma. Plus aby toho nebolo málo musel som vynechať 4 dni kvôli bolesti v ramene. Trénovali sme aj v soboty aj nedeľe, ja osobne ale len raz denne lebo energeticky som bol na tom veľmi biedne. Vydržať makať na každom tréningu na 100% v tejto krajine je fyzicky a psychicky aj pre mňa veľmi náročné a ukázalo sa že stále mám aj ja na čom pracovať.
Pridávam aj nejaké fotky z mesta. Bolo to asi prvýkrát, že som mal čas si aj niečo pozrieť. Bol to veľký zážitok vidieť mrakodrapy, vyskúšali sme si zjednávanie s predavačmi na fake marketoch a absolvovali sme aj plavbu po rieke Huang Pu.
